Karfiol patrí k TOP zelenine

Kapusta obyčajná karfiolová je typická zelenina pre Stredomorie, v našich končinách sa pestuje zhruba od 16. storočia. Je ideálnou a jemnou zeleninou do mnohých jedál a má kráľovské nutričné hodnoty.

Má liečivú záruku

Je extra vlákninový a má veľké množstvo vitamínu C, ktorý posilňuje imunitu. Obsahuje aj vitamíny B5, B3 a ďalšie. Z minerálov a stopových látok stojí za zmienku ešte obsah draslíka, železa, sodíka, vápnika a magnézia. Naopak, má len minimálny obsah sacharidov a kalorií. Schopnosť karfiolu podporovať rôzne procesy v metabolizme je teda zaručená.

Konzumácia karfiolu znamená zdravé trávenie. Taktiež vedie k zlepšeniu funkcií nervového systému, reguluje krvný tlak a cholesterol, má priaznivý vplyv na obehovú sústavu. Pomáha aj pri liečení respiračných ťažkostí. Podpornými látkami zásobuje aj svaly a kosti.

Jednou z výsad karfiolu ako aj iných kapustových zelenín tiež je, že sa preukázal jeho význam pri boji s rakovinou. Obsahuje totiž látky, ktoré po konzumácií a vstrebaní do tela postarajú o rakovinové bunky. Dokážu odizolovať poškodené časti a brániť rozvoju rakoviny alebo jej predchádzať. Či už ide o rakovinu hrubého čreva, pľúc, prsníka a i.

Pestovanie a skladovanie

Už začiatkom roka je možné začať s výsadbou sadeníc na teplom mieste s ochranou pred mrazmi. Sadia sa až vtedy, keď máme teplotu aspoň 12 stupňov Celzia. Karfiol sa môže zasievať v priebehu apríla, ale treba byť obozretní. Ako to už dobre poznáme, zima sa v našich končinách správa občas bláznivo, a tak môžu úrodu ohroziť posledné mrazy ešte aj počas zabehnutej jari. Preto treba zabezpečiť karfiolom slnečné miesto s výživnou pôdou. Niekedy pred mrazmi vie uchrániť aj zakrytie. Môže sa hnojiť aj maštaľným hnojom. Ak je to možné, tak pri výsadbe sa zároveň vyhnúť susedom - reďkovke a fazule.

Keďže je sám veľmi vodnatý, karfiol potrebuje hlavne dostatok vlahy, a to denno-denne. Ako nemá rád teploty mrazu, vie ho ohroziť aj príliš horúce slnko. Ak sa starostlivosť nepodcení, prvé karfioly vhodné na zber sa môžu objaviť už v máji. Je však viacero odrôd, pričom ich vegetačné obdobia sa vedia značne líšiť. Preto sa čerstvý karfiol dá pestovať pomerne veľkú časť roka aj u nás. Napríklad sa dajú priesady vysadiť v auguste a v skleníku, ideálne pri slabšej zime, vyrastú do zrelých karfiolov ku koncu roka.

Tak, ako aj väčšina druhov zeleniny, aj karfiol sa dá pomerne ľahko skladovať v chladnej pivnici s dobrou cirkuláciou vzduchu. Avšak úplne najlepšie je zvoliť na skladovanie chladné miesto ako je chladnička či mrazák. Dôležité je vyberať nepoškodené a zdravé karfioly, ktoré sú odolnejšie voči kazeniu. Možno tiež skúsiť fermentovať, či už samotný karfiol, alebo v kombinácii s inou zeleninou. Napríklad s mrkvou, uhorkou, paprikou alebo cviklou. Kvasený karfiol je v každom prípade zaručená pochúťka. 

Z karfiolu v podstate konzumujeme jeho kvet. Biela jemná dužina je ideálna na hustú karfiolovú polievku. Taktiež vysmážaný či pečený karfiol obalený v trojobale je výbornou voľbou k duseným zemiakom. Sám karfiol je tiež vhodný na dusenie s akýmikoľvek surovinami. Okrem tepelnej úpravy je možnosť jesť ho aj surový. Je špecificky chrumkavý a hodí sa tak k nejakému dipu, napríklad aj hummusu.